Messerschmitt Bf 109D, E

Bf 109E-1 - logo

Verzia E-4:
- celokovové stíhacie lietadlo
- pôvod: Nemecko
- rok vzniku: 1937
- rozpätie/dĺžka/výška: 9,90 / 8,80 / 2,50 m
- nosná plocha: 16,35 m2
- celková hmotnosť: 2568 kg
- dolet: 660 km
- dostup: 10500 m
- motor Daimler-Benz DB 601Aa s max. výkonom 1175 koní
- rýchlosť maximálna/pristávacia: 555 / 130 km/h
- výzbroj: dva guľomety MG 17 nad motorom, dva kanóny MG-FF v krídlach a jeden kanón MG-FF v osi vrtule
- možnosť niesť 4 bomby po 50 kg alebo jednu 250 kg


   Messerschmitt Bf 109 je určite najslávnejším stíhacím lietadlom Luftwaffe. Bolo vyrábané vo veľkých sériach počas celej druhej svetovej vojny a stalo sa inšpiráciou pre veľa ďalších konštrukcií vtedajšej doby, pretože bolo jedným z prvých celokovových jednomiestných dolnoplošných stíhacích lietadiel.
   Projekt začal vznikať už od marca 1934 a prototyp bol dokončený v máji 1935. Prvý let absolvoval prototyp Bf 109V-1 28. mája 1935. V porovnávacích skúškach s He 112 sa ukázalo, že Bf 109V-1 má o niečo slabšie parametre. Napriek tomu RLM dalo objednávku na ďalší vývoj. Verzia A sa sériovo nestavala, viac ako 30 kusová séria B bola poháňaná motorom Jumo 210Da. Bol to celokovový dolnoplošník s uzavretou a tesnou kabínou. Radový motor zabezpečoval úzky prierez trupu. Vodorovné chvostové plochy boli zo spodu vystužené vzperami; podvozok bol zaťahovací. Výzbroj zo začiatku tvorila dvojica trupových guľometov MG 17.
   Verzia C bola poháňaná motorom Jumo 210Ga a vo výzbroji pribudli dva guľomety MG 17 v krídlach. Pri ďalších verziach rady C sa výzbroj menila, boli skúšané rôzne guľomety a kanóny v osi vrtule a v krídlach. Verzia D vznikla ako prechodový typ medzi C a E a mala mať motor DB 600, avšak problémy s ním donútili použiť zásoby motorov Jumo 210Da. Výzbroj mala rovnakú ako C-1. Po vyrobení asi 200 kusov bola nahradená verziou Bf 109E. Pri vzniku verzie sa opäť experimentovalo s motormom DB 600, prototyp Bf 109V-13 s ním dokonca ustanovil svetový rekord rýchlosťou 611 km/h. Avšak už od prvej sériovo vyrábanej verzie E-1 bol použitý motor DB 601A. Výzbroj tvorili 4 guľomety MG 17 nad motorom a v krídle. Vývojom sa niektoré guľomety zamenili za kanóny (E-3, E-4, ...) a používali sa modifikované verzie motora DB 601 (DB 601N). Najčastejšie vyrábanou verziou boli E-4 a E-7 rôznych modifikácií. Pre službu v severnej Afrike vznikli tropické úpravy, ktoré sa označovali skratkou trop, napr. E-7/trop alebo E-4N/trop. Boli to vlastne protiprachové filtre a doplnkové vybavenie pre pilotov.
   Na základe verzie E boli odvodené aj stroje Bf 109T, ktoré mali tvoriť výzbroj palubných stíhacích jednotiek umiestnených na lietadlových lodiach Graf Zeppelin a Peter Strasser. Lietadlá všetkých verzií tvorili jadro stíhacích jednotiek Luftwaffe a svoje kvality preukázali na viacerých frontoch, najmä v Španielsku a v západnej Európe.


Bf 109D a E na Slovensku

Celkovo v období od júla 1942 do februára 1943 bolo z Nemecka slovenskou stranou prevzatých 30 lietadiel typov Bf 109D a Bf 109E rôznych podverzií v následovnom zložení:

1 ks Bf 109D-2
1 ks Bf 109E-1/B
2 ks Bf 109E-2
2 ks Bf 109E-3
15 ks Bf 109E-4
9 ks Bf 109E-7

Slovenský Emil - Bf 109E-4. Kamufláž je bežná nemecká, pridané boli žlté doplnky na krídlach a trupe a slovenské kríže.

Neúplná tabuľka dodaných Bf 109D a E

W.Nr. Verzia Prevzatý Poznámka

728

D-2

3.7.1942

-

972

E-2

3.7.1942

-

993

E-2

3.7.1942

-

1495

E-7

?

E-3 ?

1572

E-3

25.8.1942

-

2028

E-4

25.8.1942

-

2787

E-4

3.7.1942

zúčastnil sa SNP

2945

E-3

3.7.1942

E-4 ?, biela 2

3317

E-4

3.7.1942

biela 7

3461

E-4

3.7.1942

-

4870

E-4/N Trop

29.11.1942

-

5015

E-7

3.7.1942

-

5244

E-7

3.7.1942

-

6474

E-7

5.7.1942

-

6476

E-7

25.8.1942

biela 6

Fotoarchív: