Verzia E-4: |
Messerschmitt Bf 109 je určite najslávnejším stíhacím lietadlom
Luftwaffe. Bolo vyrábané vo veľkých sériach počas celej druhej svetovej vojny
a stalo sa inšpiráciou pre veľa ďalších konštrukcií vtedajšej doby, pretože
bolo jedným z prvých celokovových jednomiestných dolnoplošných stíhacích lietadiel.
Projekt začal vznikať už od marca 1934 a prototyp bol dokončený
v máji 1935. Prvý let absolvoval prototyp Bf 109V-1 28. mája 1935. V porovnávacích
skúškach s He 112 sa ukázalo, že Bf 109V-1 má o niečo slabšie parametre. Napriek
tomu RLM dalo objednávku na ďalší vývoj. Verzia A sa sériovo nestavala, viac
ako 30 kusová séria B bola poháňaná motorom Jumo 210Da. Bol to celokovový dolnoplošník
s uzavretou a tesnou kabínou. Radový motor zabezpečoval úzky prierez trupu.
Vodorovné chvostové plochy boli zo spodu vystužené vzperami; podvozok bol zaťahovací.
Výzbroj zo začiatku tvorila dvojica trupových guľometov MG 17.
Verzia C bola poháňaná motorom Jumo 210Ga a vo výzbroji pribudli
dva guľomety MG 17 v krídlach. Pri ďalších verziach rady C sa výzbroj menila,
boli skúšané rôzne guľomety a kanóny v osi vrtule a v krídlach. Verzia D vznikla
ako prechodový typ medzi C a E a mala mať motor DB 600, avšak problémy s ním
donútili použiť zásoby motorov Jumo 210Da. Výzbroj mala rovnakú ako C-1. Po
vyrobení asi 200 kusov bola nahradená verziou Bf 109E. Pri vzniku verzie sa
opäť experimentovalo s motormom DB 600, prototyp Bf 109V-13 s ním dokonca ustanovil
svetový rekord rýchlosťou 611 km/h. Avšak už od prvej sériovo vyrábanej verzie
E-1 bol použitý motor DB 601A. Výzbroj tvorili 4 guľomety MG 17 nad motorom
a v krídle. Vývojom sa niektoré guľomety zamenili za kanóny (E-3, E-4, ...)
a používali sa modifikované verzie motora DB 601 (DB 601N). Najčastejšie vyrábanou
verziou boli E-4 a E-7 rôznych modifikácií. Pre službu v severnej Afrike vznikli
tropické úpravy, ktoré sa označovali skratkou trop, napr. E-7/trop alebo E-4N/trop.
Boli to vlastne protiprachové filtre a doplnkové vybavenie pre pilotov.
Na základe verzie E boli odvodené aj stroje Bf 109T, ktoré
mali tvoriť výzbroj palubných stíhacích jednotiek umiestnených na lietadlových
lodiach Graf Zeppelin a Peter Strasser. Lietadlá všetkých verzií tvorili jadro
stíhacích jednotiek Luftwaffe a svoje kvality preukázali na viacerých frontoch,
najmä v Španielsku a v západnej Európe.
Celkovo v období od júla 1942 do februára 1943 bolo z Nemecka slovenskou stranou prevzatých 30 lietadiel typov Bf 109D a Bf 109E rôznych podverzií v následovnom zložení:
1 ks Bf 109D-2
1 ks Bf 109E-1/B
2 ks Bf 109E-2
2 ks Bf 109E-3
15 ks Bf 109E-4
9 ks Bf 109E-7
Slovenský Emil - Bf 109E-4. Kamufláž je bežná nemecká, pridané boli žlté doplnky na krídlach a trupe a slovenské kríže. |
W.Nr. | Verzia | Prevzatý | Poznámka |
728 |
D-2 |
3.7.1942 |
- |
972 |
E-2 |
3.7.1942 |
- |
993 |
E-2 |
3.7.1942 |
- |
1495 |
E-7 |
? |
E-3 ? |
1572 |
E-3 |
25.8.1942 |
- |
2028 |
E-4 |
25.8.1942 |
- |
2787 |
E-4 |
3.7.1942 |
zúčastnil sa SNP |
2945 |
E-3 |
3.7.1942 |
E-4 ?, biela 2 |
3317 |
E-4 |
3.7.1942 |
biela 7 |
3461 |
E-4 |
3.7.1942 |
- |
4870 |
E-4/N Trop |
29.11.1942 |
- |
5015 |
E-7 |
3.7.1942 |
- |
5244 |
E-7 |
3.7.1942 |
- |
6474 |
E-7 |
5.7.1942 |
- |
6476 |
E-7 |
25.8.1942 |
biela 6 |