Kláštory a rády |
zo 14. storočia St. Hyppolytus - (c. 170-235 C.E.),zoborský kláštor je pomenovaný na jeho počesť. Bol presbyterom v Ríme. Kritizoval rímskych biskupov Zephyrinusa (198-217) a Callistusa (217-222) a zdôrazňoval potrebu pevnejšej pozície voči modalizmu. Hyppolytus bol tiež proti vtedajšiemu spôsobu odpúšťania hriechov v Rímskej ríši. Nakoniec bol cisárom poslaný do vyhnanstva do sardínskych baní, kde zomrel. Bol najvýznamnejším teológom svojej doby v Ríme, napísal viacero prác. Jeho pozostatky preniesli neskôr do Ríma a odvtedy je uctievaný ako martýr.
Križiacke výpravy - po obsadení Palestíny a Jeruzalema tureckými Seldžukmi sa Byzantská ríša cítila ohrozená a tak cisár Alexios I Komnenos požiadal pápeža o pomoc. Pápež Urban II (1088 - 1099) na koncile vo francúzskom Clermonte 27. nov. 1095 vyzval k ozbrojenému boju za oslobodenie Svätej zeme. Tento prejav mal veľkú odozvu a medzi rokmi 1097 - 1270 sa uskutočnilo celkovo 8 križiackych výprav. Jeruzalem i okolité územia boli získané späť a vzniklo niekoľko križiackych štátov. Postupne však všetky Turci zničili a cieľ výprav zostal nesplnený.
|
Zoborský benediktínsky kláštor Sv. Hyppolita
Na úpätí Zobora ležia ešte i dnes ruiny bývalého kláštora. Dátum jeho založenia nie je dodnes známy. Je možné, že jeho fundácia siaha do veľkomoravského obdobia v 9. storočí, avšak najneskôr koncom 10. storočia už určite stál a bol známy po krajine. Je teda najstarším kláštorom na našom území.
Na tomto mieste dal v rokoch 1692 - 1695 biskup Blažej Jaklin postaviť nový kláštor a povolal tam kamaldulský mníšsky rád. Mnísi sa okrem modlitieb a fyzickej práci zaoberali aj obchodom, prijímali peniaze do úschovy a požičiavali na úrok a venovali sa aj vedám. Pôsobil medzi nimi aj jazykovedec, autor latinsko-slovenského slovníka P. Romuald Hadbavný. Od roku 1720 v kláštore bol zároveň noviciát pre celé Uhorsko. V roku 1782 cisár Jozef II zrušil mnohé kláštory a medzi nimi i zoborský. Budova ďalej slúžila viacerým účelom. Do roku 1850 ju študijný fond dával do árendy, potom ju spravoval samotný fond. V roku 1786 tu zriadili manufaktúru na výrobu súkna, tá však čoskoro skrachovala. V roku 1886 budovu odkúpil biskup Roškováni a pre vhodné klimatické podmienky tu zriadil ubytovňu pre chorých na pľúca a bola navštevovaná hosťami až z Balkánu. Kláštorný hostinec slúžil ako známe výletné miesto. V 30-tych rokoch budove pristavili dnešnú manzardovú strechu a 1. júla 1953 tu slávnostne otvorili liečebný ústav.
Rády pôsobiace v Nitre
Rád - (lat. Ordo) - spoločenstvo osôb viazané v prípade reholí 3 - 4 sľubmi alebo v prípade kongregácií jedným, či už dočasným alebo trvalým sľubom, za určitým duchovným, mravným účelom. Zvláštnou odnožou rádov sú rytierske rády.
Benediktíni - Ordo Sancti Benedicti - najstaršia rehoľa západného typu. Ich patrónom je sv. Benedikt z Nursie, nar. 480 v Nursii - z. 543 v Monte Cassino, ktorý je zakladateľom prvého európskeho kláštora z roku 529, na vrchu Monte Cassino pri Neapole. Sídlili aj v Nitre na Zoborskom kláštore od 9. st. asi do roku 1470.
Kamalduli - Camaldulensians - rád, ktorý spájal prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Založil ho Sv. Romuald (951 - 1027) na začiatku 11. storočia, keď sa postaral o vznik kláštora Campus Maldoli v diecéze Arezzo v Toskánsku. Pápež Alexander II potvrdil ich pravidlá roku 1072 bulou "Nulli Fidelium". V Nitre boli usadený v Zoborskom kláštore v rokoch 1695 až 1782.
Františkáni - mužská žobravá rehoľa založená v roku 1209 sv. Františkom z Assisi. Tento typický mestský rád prišiel do Nitry v roku 1230 alebo 1238. Kláštor mali na okraji mesta a pôsobili tam do roku 1552, keď ich kláštor zničili Turci. Do mesta ich opäť povolal biskup Telegdy v roku 1630 do kostola a kláštora v hradnom areály, ktoré stále stoja.
Piaristi - mali vlastnú rehoľnú provinciu pre Uhorsko s centrálou v Ríme a ich poslaním bolo vyučovať mládež vo vlastných školách. Do Nitry prišli v roku 1698 z Prievidze a ich zásluhou mala Nitra po čase opäť vyššie školstvo. O krátky čas navštevovalo ich gymnázium asi 800 študentov. Piaristi si postavili v Nitre vlastný kostol i kláštor, ktoré dodnes patria k dominantám mesta.
Nazaréni - španielska rehoľa, ktorú založil v roku 1750 Ján Varela. Do Nitry ich povolal biskup Gustíni v roku 1766 zo Španielska, keď pre nich postavil na Mariánskom vrchu (dnes Kalvária) pri kostole kláštor, aby sa starali o chrám a pútnikov, ktorý sem pravidelne chodili. O rok na to mnísi odišli, pretože rehoľu nepotvrdil ani pápež ani panovníčka a tak kráľovským nariadením bola 15.1.1767 zrušená.
Vincentky - prišli do Nitry 8.9.1861 z Grazu zásluhou biskupa Palúckeho. Ich plný názov znie - Kongregácia kresťanskej lásky sv. Vincenta z Paul (1580 - 1660), založená 1630 a ich poslaním bola výchova dievčenského dorastu a v Nitre založili všetky typy škôl pre dievčatá od najnižšieho až po vyšší stupeň.
Verbisti - SOCIETAS VERBI DIVINI, rád založený v roku 1875 v Nemecku reverendom Arnoldom Janssenom, na šírenie katolíckej viery v pohanských krajinách. Po absolvovaní štúdia pôsobili ako misionári v rôznych častiach sveta. V Nitre sídlili v 20-tych v budove bývalého kamaldulského kláštora na Zobore a v rokoch 1926 - 28 im bola postavená vlastná reprezentačná budova podľa projektu architekta Milana Harminca na Kalvárii, kde pôsobili do začiatku 50-tych rokov, kedy ich násilne rozpustil a budovu znárodnil komunistický režim.
Saleziáni - ďalší z rádov, ktorý pôsobil i v Nitre, od roku 1942. Túto rehoľu založil v roku 1859 sv. Ján Bosco v Turíne so zameraním na vychovu mládeže a misie. V roku 1944 prišli do mesta aj Saleziánky.
Premonštrátky - Premonstratensian Canons - rád rehoľných kanonikov, založil ho v roku 1120 sv. Norbert v Prémontré vo Francúzsku. Do Nitry prišli v roku 1939.
Rytierske rády - (lat. Ordines militares) - formovali sa počas križiackych výprav za účelom obrany hradov, stráženia ciest, ošetrovania ranených a chorých a duchovnou správou v miestach pôsobenia. Spájala sa v nich vojenská aj duchovná zložka. Stali sa najlepšie organizovanými a najúčinnejšími zložkami vojsk.
Najdôležitejšími rytierskymi rádmi boli:
Johaniti, dnes nazývaný Maltézski rytieri - rád založený roku 1099 v Jeruzaleme. V priebehu 13. storočia, hlavne po dohode s kráľom Belom IV v roku 1247, sa niektoré rytierske rády usadili aj na území dnešného Slovenska a svoju základňu mali Johaniti aj v Nitre. Maltézski rytieri existujú dodnes aj na Slovensku, ale nepôsobia v Nitre. Na ich čele je veľmajster, doživotne volený spomedzi profesných rytierov a ich centrom je Rím. Rád má medzinárodnú právnu subjektivitu a je členom OSN ako stály pozorovateľ.
Nemeckí rytieri - Ordo Equitum Teutonicorum - založený roku 1198 v Akkone. Rád vyvíja činnosť i dnes, aj na Slovensku. Svoje hlavné sídlo majú vo Viedni.
Templári - Milites Templi - vznikli roku 1119 v Jeruzaleme. Od 13. storočia pôsobili aj na Slovensku. Rád zrušil v roku 1312 pre jeho zámožnosť francúzsky kráľ Filip Pekný.
|